Príroda

Chotár obce leží na nive rieky Žitavy v nadmorskej výške 119-130 m, juhovýchodná časť na nižších terasách s rozsiahlymi dunovými návejami viatych pieskov a piesočných sprašov. Chotár je odlesnený, na nive má menšie lužné lesy . Má nivné a lužné pôdy, na terasách černozemé, na spevnených pieskoch mačinové.V chotári je jedna z najrozsiahlejších bažantníc na Slovensku, ktorú pokrývajú lesíky na pieskových presypoch. Majú bohatý podrast a pestré zastúpenie bylinnej zložky, kde žije drobná lovná zver. Tieto lesíky boli vysadené za pôsobenia arcibiskupa Jána Scitovszkého /1843-1866/.

Zaujímavým územím je aj Bajčská časť Pribetského potoka, vodná plocha potoka má na brehoch zárasty hlavne topoľov a vŕb. Zaujímavý je tu výskyt obojživelníkov a vodného vtáctva.
Na majeri Chrasť v parku bývalej kúrie rastie chránený strom dub plstnatý /Quercus pubescens/ a platan javorovistý /Platanns orientalis/. Park je prerastený a v neutesenom stave. Podobne tak aj prírodné parky za arcibiskupským kaštieľom a pri kúrii v osade Vlkanovo.