Obsah

Kultúrne pamiatky

 Najstaršou stavbou obce je rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa prestavaný v rokoch 1827-1831 arcibiskupom Alexandrom Rudnaym z poschodového kasťieľa arcibiskupa Jozefa Batthyányho, postaveného v roku 1790. Bola to obĺžniková poschodová stavba, ktorej fasády členili pilastre a na poschodí lizény. Okná prízemia mali polkruhové zakončenie. V budove zvanej "filagória" bola v prízemí kaplnka, v medziposchodí tri menšie izby a na poschodí jedna veľká miestnosť. Pri stavbe tohto kaštieľa boli použité zvyšky niekdajšieho paulínskeho kostola. Kaplnku v kaštieli v časoch bohoslužieb navštevovali aj obyvatelia obce, ale po čase sa ukázala byť malou, a preto na príkaz arcibiskupa Rudnayho bol kaštieľ prestavaný na kostol podľa projektov architekta Jánosa Packha. Z pôvodnej budovy ponechal len 4 vonkajšie steny, interiér bol celý vybúraný a ten zakryl rovným trámovým stropom. Skutočnosť prestavby kaštieľa na kostol potvrdzuje výška stavby a vysoko zasadené okná. Rudnay nariadil prestavbu kaštieľa v máji 1829 a už v máji 1830 obyvatelia Bajču dostali kostol do užívania.
Roku 1871 bola budova opravená arcibiskupom Jánom Simorom. Kostol bol aj zväčšený a veža zvýšená. Neskôr bol kostol opravený po vojnovom zničení, keď zaniklo pôvodné vnútroné zariadenie budovy okrem dvoch plastík anjelov z hlavného oltára a roku 1946 vysvetený biskupom Ambrózom Lazíkom, naposledy bol opravovaný v 80-tich rokoch 20. storočia.
Je to jednoloďová stavba s obĺžikovým presbytériom a do štítového piečelia situovanou predstavanou vežou, ktorá je zakončená ihlancovou strechou. Vonkajšia úprava fasád kostola je klasicistická, členia ich lizénové rámy a okná s polkruhovým zakončením. Zvukové okná veže majú žalúzie. Nad vchodom do objektu je pamätná tabuľka z ružového mramoru o stavbe a oprave kostola.
Loď a presbitérium objektu majú rovný strop, v presbitériu je nástropná maľba Kázanie na Hore olivovej v pôvodnom šesťpásovom štukovom orámovaní. Nad predstavanom tabernákulovým hlavným oltárom je zavesený obraz Krstu Krista z roku 1959 maliarky Víghovej z Bajču. Pôvodný obraz Krstu Krista z druhej polovice 19. storočia je dnes na neznámom mieste. Na oltári je socha Ježišovho najsvätejšieho Božského srdca. Z doby okolo roku 1960 je aj 14 obrazov zastavení krížovej cesty od Víghovej z Bajču. V lodi je starší závesný obraz sv. Anny a v sakristii obraz sv. Johanny z Arcu, obe z 19. storočia. V lodi sú sochy Máriinho najsvätejšieho božského srdca, sv. Jozefa a Lurdskej Panny Márie. Organ je výrobkom Františka Tattingera, staviteľa organov z Nových Zámkov z obdobia po roku 1920. Vo veži j sú zavesené 3 zvony, väčší je z roku 1860 zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, vylial ho Antal Belani z Bratislavy. Ostatné staré zvony boli za I. svetovej vojny zhabané na vojnové účely /odlievanie kanónov/. Preto boli v roku 1930 u firmy Jakab Dostál odliate dva nové zvony, väčší je bez mena svätca, menší je zavesený nad predchádzajúcimi a bol vyhotovený z milodarov veriacich z Bajču.

Vedľa nad hlavnou cestou sa vypína budova arcibiskupského letného kaštieľa, ktorý si dal z pôvodnej prízemnej budovy bytov správcovstva arcibiskupského veľkostatku po roku 1867 upraviť a rozšíriť nadstavbou poschodia arcibiskup Ján Simor. Pôvodná prízemná budova pochádzala zo začiatku 19. storočia. Arcibiskup tu často pobýval predtým ako mu v roku 1882 dokončili arcibiskupský palác v Ostrihome, neskôr sa tu zdržiaval iba začas, hlavne v letných mesiacoch. Arcibiskup mal v tomto kaštieli aj svoju osobnú kaplnku, budova inak bola zariadená jednoducho, puritánskym spôsobom. Za budovou sa rozprestieral krásny prírodný park, v ktorom sa arcibiskup veľmi rád prechádzal. Budova účelom arcibiskupskej vrchnosti slúžila do roku 1945. Odvtedy slúži rôznym účelom /byty, sklady, obchod, pohostinstvo/, preto bola viackrát prestavaná, čím stratila svoj pôvodný výzor. Roku 1950 bol kaštieľ rozšírený prístavbou kultúrneho domu. Samotný kaštieľ je poschodová budova na pôdoryse s tvarom L. Poschodie od prízemia oddeľuje kordónová rímsa. Jednoduchú fasádu členili obdĺžnikové okná v šambránach, prízemie bolo bosované. Pred časťou trojosového bočného krídla bola zasklená pilierová verenda so zimnou záhradou.

Na druhej strane cesty za mostom sa nachádza kúria správcov arcibiskupského veľkostatku, upravená zo staršej budovy krčmy po roku 1867. Pôvodná stavba pochádza zo začiatku 19. stor. Po roku 1945 boli v kúrii zriadené súkromné byty. Je to klasicistická stavba zo začiatku 19. storočia s neskoroklasicistickou úpravou z druhej polovice 19. storočia, prízemná dvojtraktová budova na pôdoryse s tvarom L. Súčasné prestavby stierajú pôvodný výzor stavby. Nakoľko výška okien bola pozmenená, nadokenné frontóny na konzolách dostali sekundárny dekoratívny význam, ale po roku 1970 boli odstránené. Fasády sú čiastočne členené pilastrami podopierajúce korunnú rýmsu. Pôvodná otvorená pilierová chodba dvornej fasády bola zasklená alebo zamurovaná. Dvor kúrie dopĺňa obdĺžnikova prízemná stavba tiež postavená na začiatku 19. storočia, ale mnohými prestavbami značne zmenená. V budove sú dnes byty.

V obci sa zachovalo viacero sôch a pamätníkov. Pri kostole stojí kríž s liatinovým korpusom, ktorý v roku 1926 dali postaviť miestni veriaci. Pri kostole sa nachádza pamätník padlým vojakom Československej domobrany praporu č. 7 v boji proti Maďarskej červenej armáde 23.júna 1919. Objekt pôvodne zakončený krížom dal postaviť úradnícky zbor cirkevných veľkostatkov. Na pomníku sú vytesané mená padlých vojakov. Okolo pamätníka je kovaná ohrada. Pred kaštieľom sa nachádza okrúhly podstavec z ružového mramoru, na ktorom je nápis: "CONSILIUM EXTO INTE JOANNE SZILARD BONORUM INSPECTORE PARVAE DOMUI MAGNUM ADJECIT JOANNES CARDINALIS SIMOR ANNO MDCCCLXXVII PLANTARI COEPTUM"/ Na základe plánu Jána Szilárda, ktorý tu bol správcom. Ku skromnému domu pričlenil veľkú záhradu, ktorá patrí kardinálovi Jánovi Simorovi. Podstavec vznikol v roku 1877/. Učel podstavca nie je celkom známy. Okolo je kovaná ohrada. Pri ceste do Štúrova stojí prícestný kamenný kríž s liatinovým korpusom postavený v roku 1865. Okolo kríža je kovaná ohrada. Ústredný kríž cintorína z ružového mramoru s liatinovým korpusom bol postavený roku 1819, pod letopočto sú iniciálky E. K. Pred cintorínom sa nachádza pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny postavený roku 1997 podľa návrhu Jozefa Istenesa. Reliéf v strede pamätníka je dielom sochára Gyulu Maga. Na objekte je vytesaných 38 mien obetí I. svetovej vojny a tiež 38 padlých v II. svetovej vojne. Na stene domu smútku je umiestnená pamätná tabuľka o jeho stavbe v rokoch 1989-1890 obcou Bajč. Na dome číslo 93 je pamätná tabuľka z červeného mramoru s nápisom: "Építette Simor János Bíbornok Herczeg prímás 1885-évben. / Postavil Kardinál Ján Simor primáš v roku 1885./

V osade Vlkanovo sa nachádza kúria - obydlie správcu arcibiskupského majera zo začiatku 19. storočia. Po roku 1948 budova pripadla ŠM, dnes je prázdna a hrozí jej zánik. Je to prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L, ktkorej hlavnú štvorosovú fasádu členia lizény, okná v šambránach, podokenná rýmsa a korunná rýmsa. Budova bola pôvodne do dvora otvorená pilierovou chodbou, ktorá bola neskôr zasklená a čiastočne upravená. Za kúriou sa rozprestiera rozsiahli prírodný park dnes značne zanedbaný a prerastený. Vo dvore stála zvonica drevenej konštrukcie s jedným zvonom, ktorá v 60-tych rokoch 20. storočia zanikla.

V osade Chrasť stojí kúria - obydlie správcu arcibiskupského majera postavená v 80. rokoch 19. storočia Jánom Simorom v neoklasicistickom slohu a správcovským účelom slúžila do roku 1945. Budova bola neskôr využitá pre rôzne praktické účely /byty, kancelária, agitačné stredisko/. Kúria je prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L s dlhým pristavaným traktom slúžiacim pôvodne hospodárskym účelom. Hlavnú osemosovú fasádu členia lizény a obdĺžnikové okná v šambránach s nadokennou rýmsou spočívajúcou na konzolách. V miestnosti sú radené za sebou a majú rovné stropy. Pri kúrii je pekný prírodný park, ktorý by si zaslúžil viac pozornosti a hlavne ošetrenie a vyčistenie od náletových porastov. Zvonica drevenej konštrukcie v 60-tych rokoch 20. storočia zanikla, bol v nej zavesený jeden zvon, na ktorom bol nápis, že ho vylial Ferenc Walser v Pešti roku 1873. Na sýpke je pamätná tabuľka z červeného mramoru s nápisom: "Építette Simor János Bíbornok-Herceg-Prímás 1887-ben /Postavil kardinál Ján Simor, primáš roku 1887/.

V osade Kotelnica sa nachádza zvonica drevenej konštrukcie krytá šindľovou stanovou strechou. Vo zvonici je zavesený jeden bronzový zvon s nápisom : "St. Jozef Patrone S. Ecclesiae ora pro Nobis Anno 1936" /"Svätému Jozefovi patrónovi sv. eklézie, modli sa za nás roku 1936"/.

Za zvonicou stojí lourdská jaskyňa postavená asi súčasne so zvonicou. V stavbe z kameňa sa nachádza socha lourdskej Panny Márie. Kaplnka Panny Márie bola postavená v roku 1949 tunajšími veriacimi. Je to jednoduchá malá štvorcová stavba bez architektonických detailov. V interiéri boli sochy sv. Jozefa a Panny Márie.

Dôležitou stavbou každej obce je škola, šíriaca medzi miestnym obyvateľstvom vzdelanie a následne aj kultúru. Škola v Bajči bola založená pred rokom 1846, v nej sa nachádzala jedna trieda - učebňa a byt učiteľa. Prvým učiteľom bol Jozef Paulovics a pôsobil tu v rokoch 1827-1840. Vystriedal ho Bonaventura Lovász /1841-1865/. Roku 1870 bola v obci postavená nová škola, v tom čase ako vzorová a moderná. Vyučovalo sa tu do roku 1979. Potom bola budova načas prázdna a dnes je v nej umiestnený obecný úrad. Dnes väčšina školákov navštevuje základný školy v okolitých mestách /Hurbanovo, Nové Zámky/.V roku 1995 založili znovu základnú školu. V budove základnej školy je umiestnená aj materská škola. V osade Vlkanovo bola škola postavená roku 1865 na podnet arcibiskupa Jána Scitovského. Totiž na arcibiskupskom majetku v každom ľudnatejšom mieste musela byť škola. Prvým tunajším učiteľom bol v rokoch 1865-1867 Štefan Viszolay. Neskôr na vyvýšenie, na mieste pôvodnej školy postavili novú školskú budovu z kameňa a bola krytá trstinovou strechou. Po roku 1976 sa v škole nevyučovalo, prestavaná a viackrát upravovaná škola slúžila rôznym účelom (dnes je prázdna a hrozí jej zánik). V osade Chrasť bola budova školy postavená roku 1894 za pôsobenia arcibiskupa Klaudia Vaszaryho. V budove bola jedna učebňa a byt učiteľa. Prvým učiteľom bol Vince Szerencsik. Po roku 1945 budova starej školy zanikla. Nová škola so slovenským vyučovacím jazykom bola postavená v roku 1950, od roku 1976 je prázdna a chátra. V osade Kotelnica bola škola zriadená v 40. rokoch 20.storočia v časti budovy obydlia správcu majera. Po roku 1979 bolo tu školské vyučovanie zrušené. V škole sa vyučovalo v maďarskom jazyku.

Vedľa kaštieľa sa nachádza budova bytov služobníctva kaštieľa zo začiatku 20.storočia s charakteristickou manzardovou strechou. Vedľa sa dodnes zachovala budova rímskokatolíckej fary postavená v roku 1827. Je to prízemná stavba na pôdoryse s tvarom L. Budova má dnes značne zmenené fasády. Prvým farárom, ktorý tu slúžil v rokoch 1827-1841 bol Ján Adamics (Adamovics). Po roku 1945 bol Bajč zadelený do farnosti Imeľ, dnes patrí k farnosti Dulovce. Na južnom konci obce dal v roku 1885 postaviť arcibiskup Ján Simor nemocnicu, ktorej stavbu sám podporil 4000 forintmi a aj vydržiaval ju. Okolo menšej prízemnej budovy s trojarkádovým vstupom a bosovanými nárožiami bola menšia úžitková záhrada. Na hlavnej fasáde bola umiestnená pamätná tabuľa z červeného mramoru o stavbe nemocnice. Po roku 1920 budova slúžila obytným účelom, i keď prestavaná, zachovala sa dodnes (pri novej pošte).

10. mája 1910 bola slávnostne odovzdaná verejnosti železničná trať Komárno - Nové Zámky, jedna z jej staníc bol aj Bajč. V tom roku tu bola postavená budova železničnej stanice, obdĺžniková poschodová stavba so stredným rizalitom zakončený trojuholníkovým murovaným štítom. Budova sa zachoval temer v pôvodnom stave.

Arcibiskupstvo venovalo veľkú pozornosť zavádzaniu nových progresívnych postupov v poľnohospodárskej praxi. Svedectvom toho sú zachované sýpky a niektoré hospodárske budovy. V hospodárskom dvore Bajčproduktu sa nachádza poschodová budova sýpka, ktorej fasády členia lizénové rámy malé sýpkové okná. Budova je krytá sedlovou strechou s valbičkou. Sýpka bola postavená asi okolo roku 1825 a neskôr viackrát prestavaná a zväčšovaná. Podobne v tom období bola postavená aj sýpka v osade Vlkanovo, ale tá je prízemná (podobné sýpky sa stavali aj v iných dvoroch arcibiskupstva, napr. v Aňale). V Chrasti stojí sýpka postavená v roku 1837, ktorej fasády členia lizény, kordónová a korunná rímsa vytvorené z neomietnutých pálených tehál. Nadokenné rímsy nad malými sýpkovými oknami boli tiež vytvorené z neomietnutých tehál. V nike bočnej štítovej fasády bola kedysi soška svätca, zrejme patrónky Uhorska, Panny Márie. Budovy jednotlivých majerov boli riešené jednotne, dôkazom toho je vodná veža v majeri Chrasť, štvorcová štíhla stavba, ktorej fasády členia lizénové rámy a štyri okrúhle otvory v šambránach vytvorené z neomietnutých pálených tehál. Veža je dnes nefunkčná a jej stav sa rýchlo zhoršuje.

V obci Bajč a aj v jednotlivých dvoroch sa zachovali domy poľnohospodárskych robotníkov z 2.polovice 19. a z 1.polovice 20.storočia. Sú to murované prízemné obdĺžnikové budovy pod sedlovou či valbovou strechou z tvrdého materiálu. Dvoj- až trojpriestorové byty sú radené za sebou a majú samostatné vchody. Dlhé domy so šiestimi až ôsmymi bytovými jednotkami sú pod spoločnou strechou. Domy sú do dvorov obrátené podsteniami, ich fasády členia lizény a obdĺžnikové okná v šambránach. V niektorých domoch je prístup na povalu z dvora dreveným rebríkom. Do dnešných dní je väčšina týchto domov prestavaných a zmodernizovaných.